SECOND SKIN



Dňa 29. októbra som sa vám posledy ozvala z blogového sveta. Ubehlo takmer 5 mesiacov a po naozaj dlhej dobe som mala chuť napísať príspevok, vysvetliť vám, čo sa dialo, prečo som bola preč a ako to vidím s blogovaním v budúcnosti.
Začnem posledným príspevkom, ktorý si podľa mňa už ani nepamätáte. Sychravý deň a počasie. Asi tak by sa dala popísať aj moja nálada, ktorá vtedy prevládala. Nepovažujem sa za pesimistu, práve naopak. Vždy som tá, ktorá je pozitívne naladená a hrnie sa do nových vecí, upokojuje druhých, snaží sa nájsť aj to niečo málo svetlé. Avšak asi od septembra to bolo trocha inak. Nečakala som, že sa niečo vo mne také radikálne zlomí a zistím, že nestíham. Ale stalo sa tak. Blogovanie pre mňa bolo vždy niečo, čo som brala ako hobby, aktivita, ktorá ma upokojovala. Lenže už v septembri som začala pociťovať akúsi nechuť písať články spôsobenú mojou zlou náladou. Myslím, že posledné články, ktoré som písala boli aj dosť nekvalitne spracované a tak povediac zbáchané za pár minút. Úprimne som si s nimi nedávala tak záležať ako kedysi.
Po posledných príspevkoch, ktoré boli napísané v októbri, som nevedela, že sa odmlčím až na takú dlhú dobu. Vedela som, že si musím dať chvíľku pauzu, aby som sa zregenrovala aj fyzicky i psychicky, aby som sa opäť mohla pustiť do niečoho, čo tak milujem. Čakala som však, že hneď po pár dňoch, možno týždňoch, maximálne mesiaci, sa vám ozvem plná entuziazmu písať o nových veciach. Nestalo sa tak však. Celkom som prestala myslieť na to, že som niekedy blogovala a úprimne, dokým som si nevyriešila môj vnútorný konflikt som nemala túžbu niečo písať.
Prejdem na to, čo presne sa v mojom živote dialo. Nebudem sa ospravedlňovať ani nejako to zveličovať, ale isto poznáte aj vy, že máte občas obdobie, kedy cítite úplnú nespokojnosť vo vlastnej koži. Nehovorím o fyzickej stránke, ale skôr o tom, že odkedy som opäť prišla do školy v septembri minulého roku (ktorá mi nikdy nerobila problém a ani nerobí), som premýšľala nad tým kam smerujem. Som jeden z tých ľudí, ktorí musia mať všetko naplánované do bodky, preto som bola naozaj dezorientovaná, keď sa ma niekto spýtal na otázku čo by som chcela robiť neskôr, čo plánujem vo svojej budúcnosti, kde sa vidím a podobne. Tento rok ešte nematurujem, ale akoby už teraz odo mňa chcel každý vedieť ako mám vyriešený život.
Bude to znieť komicky, keď použijem výraz, ktorý naozaj neznášam, ale potrebovala som nájsť seba samu. Doslova som potrebovala vyrásť a utriediť si myšlienky. Nevedela som, čo chcem od života, čo ma baví, čo sú moje koníčky, čo vlastne viem a neviem robiť. Boli chvíle, keď som si myslela, že aj jadrová fyzika je lepší nápad ako pustiť sa do niečoho, s čím nemám žiadnu skúsenosť. Ak ma však aspoň trocha poznáte alebo sledujete, viete, že fyzika nie je môj kamarát.
A tak som so sebou začala robiť nejaké veci. Pokroky, ktoré si nikto navonok nevšimol, no po psychickej stránke ma opäť priviedli k optimizmu. Ako lenivý človek, ktorý takmer nikdy aktívne necvičil, si teraz zájdem rada zacvičiť, utriediť myšlienky, vypnúť. Naozaj ma nezaujíma, či schudnem, priberiem, alebo, čo sa stane s mojou postavou, je to tá mentálna stránka, ktorá ma napĺňa. Neberte to tak, že som fitness guru a teraz budem písať fitness príspevky a podobne. Fitness pre mňa nie je možno taký spôsob života ako pre väčšinu, ale je to uvoľnenie, ktoré si z času na čas doprajem.
Ďalšia z aktivít, na ktoré som si našla čas, hoci to bolo ťažké, keďže tento ročník je obtiažnejší ako tie minulé, bolo uspokojovanie mojej umelecnej duše. Ako malá som si vždy rada kreslila, vytvárala nejaké DIY veci a podobne. Tak som to začala robiť opäť. O 11 večer v sobotu si dokážem začať omaľovávať omaľovánky či strihať fotky, robiť motivačné nástenky a podobne. Motivácia je niečo, čo naozaj potrebujem posledné dni.
Posledná vec, ktorá zmenila moju psychiku je môj spôsob vnímania vecí. Určite som sa trocha vžila do reality a začala vnímať príbehy a stránky ľudí, ktoré som predtým slepo odmietala vidieť. Ľudia, ktorí mi boli blízki sú mi ešte bližší ako kedykoľvek predtým a iní sa mi naopak odcudzili.

Na spätný úvod to myslím stačí a pevne verím, že sa opäť budeme pravidelne stretávať na mojom blogu pri článkoch rôzneho typu. Rada by som si prečítala niečo o vás, môžete mi napísať do komentára jednoduchú vec. Ako sa máte. Tiež by ma potešilo, ak by ste mi povedali niečo o vašich obľúbených hobbies. Možno máme nejaké spoločné! :)


On 29th of October I got in touch with you through my blog. After almost 5 months of being inactive, I really feel like I want to write a new post about explaining my reasons of inactivity and how I feel about my blog in the future.
I'll start with my last uploaded post which you probably don't even remember. Chilly weather. That's actually the perfect expression of the mood I had back then. I never considered myself as a pessimist, I always thought I was the opposite. I thought I am (and was) positive, I was always the one doing new things, telling others the better sides of every bad thing. But since I guess September it was different. I didn't expect to go through a change that radical. Back then, I thought I didn't have enough time for anything. Blogging was an activity very important for me, a hobby which made me turn it all off. But in some time back then I felt that writing new post wasn't as pleasant as it used to be. I think that the last few posts I wrote were poor quality and I wrote them for like few minutes. I strongly believe that I didn't do my best. 
Before my last posts in October, I had no idea that these will be the last ones you'll hear from me for 5 months. I knew that I need some time and a break to regenerate physically and mentally so I could do again fully something I love that much. I expected to be back in a few days or month full of enthusiasm and want to write about new things. But it didn't happen. I forgot that I had ever been blogging. Truth be told, I didn't wanted to blog until I solve the conflict in me.
Let's talk about the thing that was going on in my life. I won't apologize or go deep in it but I'm sure you know that everyone has a time feeling uncomfortable in his life. I'm not talking about my physical looks but ever since I came back to school in September last year (I like going to school actually) I have been thinking about the direction in life I'm going to. I'm one of those people who have to have organized everything so when somebody asked me about my future, what I'd like to do one day, who I want to become I felt disoriented. As you know, I'm not graduating this year but everybody wants to know if I had already figured it out.
It might sound silly when I say the thing I hate but in the last few months I truly hoped to find myself. I needed to grow up and make up my mind. I didn't know what I want from life, what are my hobbies and what I am (not) capable of. There were times I even thought that nuclear physics are better than trying something new. If you know the real me, then you know that physics is nothing made for me.
And so I did something with myself. Baby steps which nobody saw at first but mentally the brought me back to optimism. I was always a lazy person who never worked out (and when I did it was funny to watch) but now I like fitness and clearing my head with a nice workout.  I don' think about  my looks, weight loss or weight gain. It's the mental side which completes me. Don't take it like now I'm such a fitness guru and now you'll see plenty of fitness posts from me Fitness is not a way of living for me but it's a turn off for me.
Another activity I discovered was making happy my artistic soul. This school year is probably the worst but when I was younger I spent hours drawing, making DIY. So I do it again. At 11 on Saturday night I can just happily draw or make motivation schedules. Motivation is what I need in my life daily.
The last thing that made me mentally healthier was seeing things clearly. I'm more realistic and I see the side of stories and people I've never seen before. People who were close to me are now the closest and people who weren't are not even in my life anymore.

To new beginning of my blog and I hope to meet you all on my blog very often. I'd like to read something from you about you. You can comment answering a simple question. How are you doing? Also, I would like to hear from you about your hobbies. Maybe we have some of them in common, who knows. :)










sweather - H&M
jacket - vintage
jeans - Stradivarius
shoes - Bershka 
purse - Michael Kors
glasses - Zara
lipstick - Nyx Abu Dhabi 09

Share:

4 komentárov

  1. Je skvelé že si opäť späť, tvoje články mi naozaj chýbali. :) Ja mávam dosť často takéto obdobia, dokonca aj teraz ma chvíľami niečo takéto zasiahne a toľkokrát som už nevedela, ako sa pohnúť ďalej. No vždy keď som si predstavila koľko som toho už prešla a koľko zaujímavých a krásnych (teda nie vždy ale väčšinou) mi ešte život prinesie, proste som sa nepoddala žiadnej frustrácii ani ničomu podobnému. A treba byť vďačný. Za všetko, to je jedna z hlavných vecí. Ja som osobne dosť kreatívny človek, odmala stále niečo vyrábam a preto v poslednom čase nato troška zameriavam aj svoj blog. A cvičenie ma veľmi naplňa :) Držím ti palce a teším sa na další post! :)

    ORLLING

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásné fotky. Moc se mi líbí ten bílý svetřík. Mám takové basic kousky ráda :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mně to opravdu mrzelo, že jsi přestala psát, takže jsem ráda, že jsi zpět. A naprosto tě chápu, taky mám období, kdy se prostě potřebuju z něčeho dostat, nad něčím přemýšlet... já to mám ale naopak tak, že mě pomáhá právě psát, psát, psát. :) A když už se ptáš, tak já se mám fajn, právě se teď snažím trochu víc namotivovat a těším se, co mě čeká. Jinak mezi moje koníčky patří hlavně psaní a především i focení! A jako malá jsem taky pořád něco vyráběla - od dekorací do pokojíčku přes náušnice až po kosmetiku. A taky miluji pečení a vaření! :)
    Young, wild and free

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Krásny comeback!! Musím sa priznať že som dosť zaskočená že nematuruješ ešte vyzeráš o dosť staršie (myslené v dobrom). Aj ja som sa teraz s kamarátkami dali na cvičenie a taktiež nás to zatiaľ baví. Chvíľku vypnem a som s ľudmi ktorých mám moc rada.

    MS ALWAYS LATE

    OdpovedaťOdstrániť