SPRING BREAKERS IN BRATISLAVA


Píííííp, pííííp.
Je 6.00 a mne práve zazvonil budík na telefóne. Veľmi nechcene vstávam, keďže takto skoro som sa už dlho nebudila. Moje prvé kroky mieria do kúpeľne. Moje pohyby sú spomalené, keďže moje oči sú stále zatvorené. Po akom takom prebratí som zvládla svoj ranný rituál a menšie raňajky v podobe cereálií. Je 7.15 a pred bránou ma čaká Zuzka. Cestou ešte vyzdvihneme Maju a naše trio je kompletne nekompletné.

It's 6.00 and my alarm just started ringing. I'm getting up and I feel tired because I haven't been up this early for a long time. My first steps are taken to the bathroom. My moves are slow because my eyes are still closed. After waking up entirely I completed my morning routine and ate cereals. It's 7.15 and Zuzka is waiting or me. We picked up Maja and our trio is completely incomplet.


Cestu sme prespali, ale len z polovice, keďže nám slnko vrážalo do očí svoje prvé prejavy jari. Vystúpili sme na Račianskej ulici, kde naše oči zachytili McDonald's. Síce sme raňajkovali, ale náš žalúdok akoby v sebe nič nemal.

We slept on the road just for a few minutes because the sun was already shining. Our first steps in Bratislava were aiming to McDonald's. We ate at home but our tummy was empty.


Aj tak predsa raňajky sú začiatkom dňa a nemôžme ich vynechať - preto je lepšie zopakovať si ich aj dva krát. Nebudeme si klamať - dve modelky, jedna začínajúca blogerka = mali by sme hovoriť o tom ako sme boli ráno na pilatese alebo na jóge, no musím vás sklamať. My sa riadime našimi žalúdkami.

Breakfast gives you a start to a day so we can't skip them - it's better to have two breakfasts. Let's not lie - two models and one blogger = we should be talking about pilates and yoga but I have to disappoint you that we do and eat what our stomach wants.



Ani jedna z nás nebola nikdy pred tým na Slavíne. Orientačné zmysly sme však mali, hlavne Majka, takže sme sa našťastie nestratili (musím však priznať, že nám pomohol so smerom našej cesty aj okoloidúci). Bola nám striedavo zima a teplo, keďže síce nás vyhrievalo slniečko, no chladil nás studený vietor.

Not a single one of us has ever been to Slavin. Forutnately, we have orientation so we didn't get lost (but I have to admit that a stranger helped us during our trip). We were hot and cold because the sun was shining but the wind was breezing.



Je niečo pred desiatou a my sa cítime akoby sme zdolali Mount Everest. Hovoríme si však, že cesta za to stála, keďže nás pohltil ten výhľad. Keďže sme dievčatá, polovicu nášho času sme strávili robením fotiek, z ktorých je aj tak trištvrtina rozmazaná. Po obzretí celého Slavína, sme sa nechcene ubrali cestou späť.

It's something before 10 and we feel like we just hit Mount Everest. But we think that the tough road was worth it because the view is perfect. Because we are girls we took too many photos. After seeing Slavin we decided to take off to central.



Naše ďalšie šľapaje mierili do núkupného centra Central Bratislava. Mojím pôvodným plánom bolo kúpiť si biele gate s vysokým pásom. Moje plány sa však hneď zmenili, keď ich nemali v žiadnom obchode. Nemohla som predsa odísť s prázdnymi rukami a tak som sa potešila aspoň maličkosťou z Tezenis.

Our next stop was shopping. My original plan was to buy white high waisted jeans. My plans changed when I couldn't find them anywhere. At least I bought something pretty in Tezenis.


Ako sa lepšie pochváliť po nakupovaní ako výdatným obedom? Celkom sa hanbím, že v Bratislave sme polovicu času len jedli, ale zaslúžili sme si to. Náš obed pozostával so smažených slížov a kuracieho (?) mäsa v obale. Nepýtali sme sa, aké boli ďalšie ingrediencie, hlavné bolo, že nám to chutili. 
Po obede sme ešte zamierili do starého mesta, z ktorého fotky nemám. Zamierili sme zo zvedavosti aj do Eurovei, kde sme chceli ísť do kina, no žiadny sympatický film nehrali.

How to celebrate in a better way than eating? I feel ashamed that I spend most of the time in Bratislava eating. For our lunch we had some fried pasta and chicken (?). We didn't ask for more ingredients, the most important was that it tasted amazing.
After the lunch we went to the old city and then to Eurovea. We wanted to go to the cinema but the films didn't sound sympathetic.


A tak sme sa rozhodli, že keďže kino padlo, a boli 3 hodiny, je čas ísť domov. Boli sme také unavené, že cestou sme sa ani nerozprávali. Deň sme si však naplno užili a veríme, že takéto kamarátske výlety nás čakajú častejšie.

And so we decided to go home. It was 3.00 and we were ultra tired. We enjoyed our little trip and we hope that we will make others soon.

Share:

1 komentárov